O tom, že primátor Nesrovnal nepotrebuje k svojim rabovačkám na magistráte nikoho, som už písal. To, čo dokázal za posledné dni, je však už ďaleko za hranicami pochopenia a zrejme aj zákonnosti. Jednoducho sa rozhodol s úsmevom ukázať poslancom prostredník – opäť nepodpísal to, čo schválili poslanci a podpísal len to, čo odobrili poradcovia. To, že na podpísanie či nepodpísanie uznesení ho limituje zákon o obecnom zriadení či zákon o Bratislave zvysoka kašle. Veď čo sa mu môže stať? Prokuratúru Bratislava akosi nezaujíma, pre NKU je Nesrovnal nekritizovateľný napriek tomu, že čerpá financie mimo rozpočtu, schváleného poslancami, podpisuje zmluvy bez verejných súťaží a bez poslancov… Ak si dobre pamätám, pri kontrole petržalského parkovania pritom predseda NKU tvrdil, že do zastupiteľstva musí ísť každá zmluva… Bratislava má z jeho pohľadu asi výnimku… Skrátka, primátor si robí, čo chce.
Je to mimoriadne zarážajúce, hlavne u NKU, ktorý tak horlivo koná v iných obciach a mestách, dokonca opakovane, Bratislava ho však nezaujíma. Žeby preto, že rovnaká politická strana stojí za nomináciou tak pána primátora, ako aj predsedu NKU?
Nepodpísané uznesenia z ostatného zastupiteľstva poslanci schválili preto, aby urobili prietrž šafáreniu na magistráte. Veď kto okrem Nesrovnala a jeho firiem potrebuje napríklad opravu jeho radnice? Nikto pritom ani netuší, či sú pokazené výťahy, či treba kúpiť nový nábytok alebo autá… Asi mu to poradil dvorný poradca – „vysávač“ mestských peňazí firma Delloite. Poslanci naopak navrhovali bezbariérové chodníky či nové opravy ciest aj inde než v Starom Meste, kde to rád robí Ivo. On však radšej dá 350 tis. na bikesharing pre ním vybranú firmu bez súťaže… A to už nehovorím o arogantnom výsmechu poslancom v podobe tzv. verejnej súťaže na verejné osvetlenie…
Okrem týchto finančných nehorázností je však problém v Bratislave oveľa hlbší. Nesrovnal tu búra zastupiteľskú demokraciu, správa sa ako feudál, rozdáva peniaze kade tade, hlavne nech svojim… Nerešpektuje základný princíp deľby moci medzi primátora a zastupiteľstvo, práve zastupiteľstvo pritom má rozhodovať v dôležitých otázkach života mesta. Jeho absolútna ignorácia je nebezpečným signálom , že sa porušuje demokracia a nastupuje autokracia. Toto tu ešte naozaj nebolo… A to aj preto, že kompetentné orgány tohto štátu si pred tým zakrývajú oči a poslanci zatiaľ nezobrali zákonnosť konania mesta jednoznačne do svojich rúk.
Preto páni poslanci skoncujme s takýmito metódami 90-tych rokov minulého storočia a vráťme mestu dôstojnosť a právo. Veď primátor a zastupiteľstvo majú byť partnermi. Nemusíme sa mať radi, ale mali by sme sa navzájom rešpektovať. Bratislava nie je hračkou v rukách pána primátora a jeho poradcov! Som presvedčený, že my poslanci musíme zareagovať jednoznačne a dôrazne, osloviť aj kompetentné orgány tohto štátu, aby tiež zaujali stanovisko k tomu, čo sa v hlavnom meste deje.
V opačnom prípade nám ostáva tlieskať kolobežkám pre mestskú políciu, smartlavičkám či duplicitným Korunovačným slávnostiam…