Už ani neviem po koľký krát sa minulý týždeň mestské zastupiteľstvo zaoberalo parkovacou politikou. Opäť si obyvatelia vypočuli, že ich volení zástupcovia vedia, že je to snáď najpálčivejší problém hlavného mesta a že ak sa niečo neudeje (rozumej – ak oni niečo nespravia) tak v blízkej budúcnosti môže doprava skolabovať. Opäť zaznelo množstvo čiernych a ešte čiernejších scenárov. Človek by si pomyslel, že po tých rokoch diskusií sa to už snáď niekam pohne. Čuduj sa svete – nepohlo sa. Mnohí bratislavskí (a v Petržalke aj tí mestskočastní) poslanci totiž vedia len kritizovať, len zabraňovať, alebo hľadať vinníka. Máloktorí – a v parkovacej politike je to možno vypuklejšie než inde – vedia prinášať aj riešenia. V Petržalke sme nejaký systém pripravený mali – môžeme sa stále dohadovať o tom, či bol alebo nebol dokonalý. Dnes – po troch rokoch – sme už mohli mať všetky nedostatky odstránené, systém vyladený a mohli sme byť o kusisko ďalej. Ok, vtedy petržalskí poslanci naše riešenie odmietli. Ja som sa s tým vysporiadal, aj keď stále pociťujem ako obrovský deficit, že práve v tejto oblasti sme ľudí sklamali. Najmä tí, ktorí stáli na barikádach odporu sa však dušovali, že majú vlastné riešenia, lepšie – tak sa pýtam – kde sú? Za tri roky neurobili nič… Opäť len dokázali, že ich politickým nástrojom je len kritika bez akéhokoľvek reálneho prínosu. Parkovacia politika nie je čierno-biela. To nie je len o tom, či áno alebo nie –existuje ešte veľa otázok, mnohé sú bez momentálnej odpovede, je tu viacero problémov, ktoré je potrebné doriešiť, mnoho súvislostí… Ale výsledkom nemôže byť predsa to, že neurobíme nič a to niekoľko rokov za sebou… A to sa deje aj na úrovni hlavného mesta s parkovacou politikou, ktorú predkladá opakovane primátor, ktorá tiež nie je dokonalá, ale je platformou na ďalšie riešenia a ďalšie zlepšovanie. Ja osobne som k nej podával pozmeňovacie návrhy, ktoré odrážali diskusie v Petržalke a mohli ju niekam posunúť. Väčšina poslancov ju ale len čiernobielo odmietla.
Absurdné v celej situácii je však to, čo sa udialo na tom istom rokovaní zastupiteľstva. Pri parkovacej politike hlavným argumentom jej odporcov je, že najprv treba vytvoriť dostatok parkovacích miest a potom ich regulovať. Okrem toho, že je to absolútne nerealizovateľné a to hneď z niekoľkých dôvodov, na to takto ani nikde inde nešli. Ale o tom si každý môže myslieť svoje. Ale ak niekto neschváli parkovaciu politiku, lebo nie je dostatok parkovacích kapacít, prečo potom vystupuje proti výstavbe garážového domu, s ktorým dokonca veľmi vzácne súhlasia a vítajú ho aj obyvatelia dotknutej lokality? A to dokonca s argumentom, že najprv je potrebné vytvoriť systém!!! Išlo o garážový dom na Vavilovovej ulici v Petržalke, ktorý investor pripravuje už od roku 2014 a pri ktorého príprave úzko komunikuje s obyvateľmi. Zapracoval takmer všetky pripomienky a my máme k dispozícii súhlas cca 800 obyvateľov okolitých domov s touto výstavbou.
Mestské zastupiteľstvo mal opäť len usvedčilo v tom, že si nevie alebo nechce poradiť s témou parkovania v hlavnom meste. Aj tu prevládajú emócie a snaha kritizovať všetko nad racionálnymi úvahami, spejúcimi k reálnej pomoci bratislavčanom. Rád by som vyzval poslancov, ktorí opätovne neschválili návrh parkovacej politiky, aby konečne predložili svoje návrhy. Toho by som sa však celkom určite nedočkal, takže je to úplne zbytočné…